Avatar je vo svetlách reflektorov už niekoľko dní, no mne sa podarilo nájsť si čas až pomaly mesiac po jeho slovenskej premiére. V Auparku to však vyzeralo, že je premiéra práve vtedy. Vo vstupnej hale sa zdalo, že niekde rozdávajú lentilky, a premietacia sála bola do poslednej sedačky obsadená. Dokonca ešte aj minulý týždeň boli na pár dní dopredu komplet vypredané lístky a na týždeň dopredu sa nedalo zohnať miesto v strede. A tu je môj 3D pohľad na film..

Okrem toho, že som už pár mesiacov v kine nebol, bola táto moja návšteva kina moje “poprvé” čo sa týka 3D filmov. Ľudia sa zhromaždia pred dverami do sály, tesne pred začiatkom príde dvojica zamestnancov s vozíkom a za vstupenku vám požičajú 3D kukuláre. V nich vidíte úplne normálne, až nato, že vyzeráte ako niečo medzi retro hippies a startrek posádkou. Až keď začali reklamy, začalo to fungovať. Bol som z toho až tak v p…rdeli, že som po skončení upútaviek musel chvíľu rozmýšlať, na aký film som vlastne prišiel..

Začiatok filmu som vnímal hlavne ten tretí rozmer, čo dodávali okuliare, ozaj je to sranda. No po chvíli ma to už tak nebavilo a prešiel som teda na pozeranie deja. Zo začiatku to vyzeralo dosť neurčito, najprv som bol v Startreku, potom zase v Hviezdnej pechote. Až keď sa hlavná postava “prevtelila” do modrého Navia, začal to byť ten pravý štavnatý zážitok. Lepšie som sa vtlačil do sedačky a začal som si užívať čo všetko dokážu Naviovia. Pri pozeraní na všetky tie veci, čo naviovia dokážu oproti ľudom, som sa cítil ako pri X-menoch, a hovoril som si, že by bola paráda napojiť sa na hociktoré zviera alebo strom a tým ho ovládať. Čo by mi asi trošku vadilo, by boli dlhé vlasy, a naopak, nebolo by zlé, keby ženy chodili odhalené tak ako navijky..teda aspoň v lete :-) Čo by bola trošku škoda, že na zemi nemáme takého veľkého vtáka, ktorý by okrem seba udržal aj niekoho iného, takže tie USB vlasy by mi boli na 2 veci so súčasným vtáctvom. Zalietať si na niečom, čo okrem tráviacich plynov a smradu z papule neznečisťuje ovzdušie by bolo super, a navyše bolo by to zadarmo. Popri rozjímaní nad všetkými tými navijskými schopnosťami ma jeden objekt zobrazený 3D okuliarmi tak zaujal, že som po ňom normálne siahol rukou, takže, ak váhate medzi 3D a netridé, určite vyberte 3D, rozdiel je ozaj veľký.

Čo sa týka dabingu, názory verejnosti sú také, že slovenský dabing na Avatara je jeden z najlepších. Asi sa im to musí uznať, ale nevidel som film v anglickej verzii, takže objektívne to posúdiť neviem. Takisto tam moc nenadávajú, takže žiadne trápne zmenšeniny slovíčiek ako fuck alebo motherfucker sa nekonali. Okolité zvuky, výbuchy, kroky, vietor či podobné veci boli zvládnuté podľa môjho názoru perfektne. Dojem kazil iba istý debil sediaci vedľa mna, ktorý celý film chrúmal pukance. Keď ich konečne dojedol a ja som sa už tešil, debil sa zdvihol a naspať sa vrátil s čerstvou dávkou ďalších…

Po pár skutočnostiach, ktoré sa z úvodnej tretiny filmu dozviete, sa dá nastávajúci dej úplne očakávať. Je to umocnené tým, že James Cameron režíroval doteraz filmy ako Terminátor či Votrelci, takže bolo jasné, že pár ľudí pozabíjajú, ale nakoniec aj tak vyhrá dobro. Samozrejmosti ako lovestory, šokujúce odhalenie skutočnej identity Džejka Saliho a jeho veľkolepý návrat, alebo záchrana života na poslednú chvíľu sú takpovediac cliché amerických filmov, ale česť výnimkám, ktorých určite nieje málo. Tento očakávateľný dej mi trošku kazil zážitok druhej polovice, ale Avatar to vyvažoval super efektami a emocionálnymi scénami, pri ktorých mi miestami bolo normálne do plaču a to som prosímpekne chalan! S mužským pohlavím prichádza aj záujem o deštrukčné a vojnové scénky, ktorých bolo v poslednej bitke celkom akurát, takže z tohto hľadiska som si tiež prišiel na svoje.

Pri úplnom konci, keď tá modrá krásavica zachraňuje napoly mŕtveho Jakea, som mal už 100 chutí vypúť telku, no škoda, že som bol v kine. Lebo to bolo zase niečo pre ženy, sladký happyend a pusa na záver. Taktiež ma ku koncu dosť boleli oči z tých okulárov, a celé telo bolo akési dokrčené. Ono to ale bolo aj opodstatnené, šak po vyjdení zo sály som odhalil šokujúcu skutočnosť, že je pol dvanástej, a po krátkom zamyslení som vypočítal, že film mal skoro 3 hodiny!

A tak som sa so zmiešanými pocitmi úžasnej prvej polky, nieažtakúžasnej druhej polky a totálne romantickým koncom pobral na nočák domov…