Ráno precitám na sestrin krik,
je to už náš stály zvyk,
pustí hudbu no a nahlas spieva,
nedbá nato, že brat ešte driema.

Hodinky však dôvod spevu,
uvádzajú na tú pravú mieru.
12 hodín traf to šľak,
zas som zaspal, je to tak!

Raňajky a obed naraz,
mám to v sebe hneď a zaraz.
Stihnúť toho veľa chcem,
so psom ešte musím ven.

Už je večer, dávno tma,
moc som toho neurobil dňa.
Sú aj také sprosté dni,
nedarí sa vôbec nič.

Ani Karel ani Haskell,
som sa teda moc nezaskvel.
Aspoň jedna dobrá správa,
Google o mne štebotáva.

S optimizmom idem ďalej,
kvitnúcu ja vidím alej.
Nový tyždeň nové deň,
myseľ svoju pozdvihnem.