Dva týždne po polmaratóne, opäť v nedeľu, som si bol zabehnúť Národný beh Devín Bratislava. Je to zhruba polka polmaratónu, a navyše toto bol už môj tretí ročník, takže som vedel do čoho idem a celkom som sa tešil, že si zabehnem niečo pohodové. Neviem či ste si všimli, ale v poslednej dobe ide beh hore vodou a bolo to poznať aj na nedeľnom preteku. Zúčastnilo sa ho 4198 bežcov.

Túto masu som začal vnímať až keď museli štartovnú čiaru posunúť o niekoľko metrov za pôvodnú, pretože sa nebolo kam postaviť. A to bol štart na devínskom parkovisku! Tento rok zmenili aj zvuk štartu. Stojíme v obrovskom štvortisícovom dave nažhavených bežcov a zrazu sa sprava ozve rana jak hovado. Čo rana?! Výbuch to bol. To, že to bolo znamenie štartu mi došlo až po chvíli, lebo po tej rane sa okolo mňa nič nedialo. Žiadne známky pohybu vpred. Až o pár sekúnd som zbadal ako ľudia predomnou začínajú klusať na mieste. Začal som klusať aj ja, a ďalších pár sekúnd trvalo kým sme sa začali hýbať dopredu.

Tí čo boli v strede mali smolu. Museli sa nechať unášať slimáčou davovou rýchlosťou. Tí krajní si to mohli struhnúť cez trávu a ušetriť tak niekoľko sekúnd. Napriek tomu, že som bol na kraji, bežal som pomalšie ako mi to stav energie dovoľoval, lebo aj tou trávou bežalo dosť ľudí. Celá kolóna sa akotak uvoľnila až pri výjazde z Devína, a aj tam som bežal normálnou rýchlosťou len preto, lebo som preskočil zvodidlá. Je síce krásne, že si tento pretek obľubuje viac a viac ľudí, ale pre ľudí, ktorí chcú zabehnúť seriózny čas je to nevýhoda. Ak bude mať tento beh stúpajúcu tendenciu aj budúci rok, mali by organizátori vymyslieť ako sa s toľkým národom vysporiadať. Riešením by mohlo byť rozdelenie na 2 turnusy. Tým by zase o nervy prichádzali vodiči, ale 1 deň do roka a ešte k tomu nedeľu to musia vydržať.

Cieľ bol opať až moc preľudnený. Organizátori postavili stánky s občerstvením len pár metrov za cieľovou čiarou, takže po prebehnutí cieľom som musel zastaviť a čakať v dave dychčiacich upotených smradľavých ľudí. No, čo už, ja som tiež isto nevoňal ako čerstvo vypraný :) Na občerstvenie som sa vykašľal, stráviť ďalších 10 minút v rade na bagetu sa mi nechcelo, tak som sa predral von z davu a išiel zisťovať časy ostatných známych.

Nakoniec to celé dobre dopadlo, obávané počasie sa umúdrilo, čas som mal lepší ako minulý rok (53:45) , a aj bagetu sa mi neskôr podarilo dostať. Organizátorom patrí pochvala za milých ľudí pri výdaji občerstvenia a štartovných balíčkov. Naopak zamyslieť by sa mali nad zlepšovákmi do budúcna, hlavne čo sa týka miesta na štarte a v cieli. O rok sa vidíme opäť ;)