Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou spraviť tričkový eshop s originálnymi návhrmi. Aj keď je vo mne inšpirácie momentálne prebytok, nie vždy je tomu tak, a preto sa k tvorbe občas treba aj donútiť. Celkom dobrým nápadom je podeliť sa o svoj plán s čo najviac ľudmi. Čím viac ľudí o tom vie, tým väčšie výčitky máme, keď daný plán neplníme. Mojim plánom je každý týždeň nakresliť jeden design trička. No a že aké tri muchy tým chcem zabiť? Prvou muchovraždou ukojím potrebu tvoriť niečo “umelecké”, druhou(to síce až v budúcnosti) zarobiť na nejakú tú zmrzlinu, a treťou vyplním čas, kedy by som mal robiť niečo do školy.

Niekde som čítal, že začat treba nie odzajtra, ale HNEĎ TERAZ. Ja sa toho nebudem držať až tak striktne a pretransformujem to na týždne. Dnes som spravil iba menší tričkový research a tu sú tie najpodarenejšie kúsky.

What would Mcgyver do?

Ice Ice Baby

Where my dogs at?

Google killer

I have Reservations

Be right back

Baby GaGa

I only like NY as a Friend

Vianoce nevianoce, prvé ultimátum je táto nedeľa. Tak ak by som to nedodržal, poriadne ma zdrbte!! :-)

Túto masu som začal vnímať až keď museli štartovnú čiaru posunúť o niekoľko metrov za pôvodnú, pretože sa nebolo kam postaviť. A to bol štart na devínskom parkovisku! Tento rok zmenili aj zvuk štartu. Stojíme v obrovskom štvortisícovom dave nažhavených bežcov a zrazu sa sprava ozve rana jak hovado. Čo rana?! Výbuch to bol. To, že to bolo znamenie štartu mi došlo až po chvíli, lebo po tej rane sa okolo mňa nič nedialo. Žiadne známky pohybu vpred. Až o pár sekúnd som zbadal ako ľudia predomnou začínajú klusať na mieste. Začal som klusať aj ja, a ďalších pár sekúnd trvalo kým sme sa začali hýbať dopredu.

Tí čo boli v strede mali smolu. Museli sa nechať unášať slimáčou davovou rýchlosťou. Tí krajní si to mohli struhnúť cez trávu a ušetriť tak niekoľko sekúnd. Napriek tomu, že som bol na kraji, bežal som pomalšie ako mi to stav energie dovoľoval, lebo aj tou trávou bežalo dosť ľudí. Celá kolóna sa akotak uvoľnila až pri výjazde z Devína, a aj tam som bežal normálnou rýchlosťou len preto, lebo som preskočil zvodidlá. Je síce krásne, že si tento pretek obľubuje viac a viac ľudí, ale pre ľudí, ktorí chcú zabehnúť seriózny čas je to nevýhoda. Ak bude mať tento beh stúpajúcu tendenciu aj budúci rok, mali by organizátori vymyslieť ako sa s toľkým národom vysporiadať. Riešením by mohlo byť rozdelenie na 2 turnusy. Tým by zase o nervy prichádzali vodiči, ale 1 deň do roka a ešte k tomu nedeľu to musia vydržať.

Cieľ bol opať až moc preľudnený. Organizátori postavili stánky s občerstvením len pár metrov za cieľovou čiarou, takže po prebehnutí cieľom som musel zastaviť a čakať v dave dychčiacich upotených smradľavých ľudí. No, čo už, ja som tiež isto nevoňal ako čerstvo vypraný :) Na občerstvenie som sa vykašľal, stráviť ďalších 10 minút v rade na bagetu sa mi nechcelo, tak som sa predral von z davu a išiel zisťovať časy ostatných známych.

Nakoniec to celé dobre dopadlo, obávané počasie sa umúdrilo, čas som mal lepší ako minulý rok (53:45) , a aj bagetu sa mi neskôr podarilo dostať. Organizátorom patrí pochvala za milých ľudí pri výdaji občerstvenia a štartovných balíčkov. Naopak zamyslieť by sa mali nad zlepšovákmi do budúcna, hlavne čo sa týka miesta na štarte a v cieli. O rok sa vidíme opäť ;)

Tým, že som tam bol prvýkrát, bolo pre mňa všetko nové a niektoré veci ma prekvapili, alebo príjemne potešili. Tak napríklad som nevedel, ako bude reagovať telo na trasu tejto dĺžky. Po nejaký pätnásty kilometer bolo všetko ok, dokonca som si hovoril, že keď mi je tak dobre, že by som si dal aj to druhé kolečko. Kaziť sa to začalo na hrádzi, keď zo svalov na nohách akosi vyprchala glukóza – hlavné palivo pre svaly, a nohy mi poriadne oťaželi. V duchu som sa strašne tešil na cieľ a ako sa vyvalím do mäkučkej trávy. To ma však stále čakalo zhruba 5 kilometrov a ja som sa potešil vždy, keď som míňal kilometrový milestone informujúci, že do cieľa to je zase o kilometer menej. Od Šafka som si v duchu nadával, že som si nepozrel mapu, lebo som si nebol istý, či zabáčame už pri Štúrku alebo až pri Novom moste, a tak som nevedel, či mám pridať, alebo ešte šetriť. Pred štúrkom už stáli ľudia, ktorí povzbudzovali, a také tlieskanie a pokriky dokážu neuveriteľne človeka nabudiť. Myslíte si, že už totálne nevládzete, a zrazu sa objaví toľko energie, že som dokázal pridať a ešte predbehnúť zopár ľudí. Výsledný čas 1:43:41 a 229. miesto znie pekne, ale uvidíme o rok, lebo teraz to nemám s čím porovnať.

Ďalšia vec, pri ktorej som sa potešil, keď som ju zočil, bolo občerstvenie v cieli. Občerstvovačky síce boli kažého 2,5 kilometra, ale nemal som odvahu si zobrať banán, hrozienka, čokoládu alebo citrón, lebo som sa bál, že ma z toho bude pichať v boku. Trúfol som si iba na vodu a ionťák. No v cieli toho bolo viac než dosť.  Ionťáky, voda, čaj, banán, jablko, Delisa, Deli a pomazánky. Po takom fyzickom výkone to bol šmak jak hovado. Ešte k tým obšerstovačkám na trati. Ono sa to nezdá, ale v behu je dosť obtiažne uchytiť ten pohár vody bez zastavenia. Prvýkrát som nešikovnou rukou zhodil 3 poháre, na ďalšom stanovisku som už pre istotu spomalil. Na inej občerstovačke som si chcel zobrať špongiu, ale ani to sa mi nepodarilo chytiť do ruky. Na moje prekvapenie sa za mnou ten rozdávač špongií rozbehol, dobehol ma a predávka vyšla. No krása, čo poviete :)

Bratislavský maratón je mladý, teraz bol iba piaty ročník. Zorganizované to bolo super, napriek tomu majú organizátori do budúcich ročníkov čo vylepšovať. Napríklad sobotňajšia Pasta párty a čistota šatní. Cestoviny mohli byť kvalitnejšie spravené, a v šatniach mohli pred pretekom poutierať podlahy. Ale to sú v princípe len také malé detaily. Na záver ešte dodám, že moderátor Slavo zmákol svoju úlohu dokonale – jeho trefné poznámky dvíhali náladu a robili atmosféru v cieli.

Keď už je reč o studenom počasí, predstava pieskovej pláže človeka aspoň duševne rozohreje. Willysphere je nuduzabíjajúci nástroj od holandského vynálezcu Willyho, pomocou ktorého ľahko vytvoríte v piesku alebo v snehu dokonalé gule. Že to zvládne naozaj každý potvrdzuje toto video. Ach, keby sme aj my mali takéto hračky keď sme boli malí. Trápne formičky :o)

Ak by vám nestačilo mentálne oteplenie z prvého videa, toto druhé vás rozhoručí doslovne. Za chvíľu nás všetkých čaká veľké jarné upratovanie, a povedzme si otvorene, komu sa kedy chcelo upratovať. Nuž, ak by sme mali upratovať v spoločnosti týchto letne odetých slečien, neviem či by sme vôbec niečo upratali. V každom prípade, dámy upratovanie očividne baví ;-)

Ľudí je na svete veľa a každý má nejaké záľuby. Niektoré sa nám zdajú nudné, iné by sme hneď mali radi vo svojom zozname záľub. Vo svojom zozname by som rád videl aj hobby tohoto chlapíka. Kúpi si bloček poznámkových štítkov, vymyslí príbeh a nakreslí ho do bloku. Vznikne z toho animovaný “film”, ktorému dodáva na zaujímavosti práve ten amatérsky štýl kreslenia. Kreslič dostáva dosť absurdné nápady, názor si môžete spraviť sami na jeho Youtube kanále a samozrejme aj na tomto videu.

Teraz sa oprite do kresiel a uvoľnite sa. Budete zhypnotizovaní. Bohužiaľ, tento druh hypnózy na ženy nefunguje, dokážu to len muži. Perfektný nápad od partie hudobných umelcov Record Makers

Aj keď tento príspevok obsahuje dve chlapské videá, dúfam, že sa dámske návštevníčky neurazia a prídu aj nabudúce. Zverejňovaním takýchto sexi videí chcem práve pozdvihnúť a poukázať na ženskú krásu, v žiadnom prípade nie naopak :o)

Nevydarený výlet do Grécka

Koncom minulého školského roka sme sa s Peťom začali vážnejšie baviť o tripe do Grécka. Myšlienka zahŕňala zobrať auto, naložiť naše duralové tátoše, vypraviť sa do tejto turistami okupovanej krajiny a zarábať peňáze ako street artisti preskakovaním ľudí. 4 dni pred odchodom sme zistili, že do Srbska treba pas. Nakoľko túto knižočku nemal ani jeden z nás, operatívne, v horizonte 4 hodín, sme kompletne naplánovaný výlet pozmenili o jeden detail. Grécko nahradilo Chorvátsko.

Štedrý starý otec

Raz, počas prestávky medzi vystúpeniami v Splite za nami prišiel starý pán s otázkou, či by sme zobrali jeho dvoch malých vnukov ako figurantov. Malé deti neradi preskakujeme, pretože narozdiel od starších akosi neovládajú pud sebazáchovy a keď 10 centimetrov od svojho nosa vidia koleso, reflexívne si tvár zakryjú rukami. To spôsobí úraz, alebo pád jazdca. Týchto 2 vnukov sme ale po dohode zobrali. Počas vystúpenia nenastala žiadna kolízia. Ich dedko nám po skončení hodil 100 kún.

Nečakaná exotika

Väčšinu času sme boli ubytovaní u Márii. Ako prvé nás zarazili 3 malé korytnačky, ktoré chovala vo veľkom hrante medzi muškátmi. Nedokázali sme sa nabažiť pozerania sa na ich kŕmenie. Chleba mali najradšej, trhali z neho akčnejšie ako tigre z antilopy. Po pár dňoch prišlo ďalšie prekvapko. V hrante na druhej strane žila korytnačka veľká ako tie tri malé dokopy. Aby exotiky nebolo málo, v záhrade rástli obrovské citrónovníky, pomarančovníky a dokonca aj kiwi!

Futbalové obavy

Zrovna v čase nášho pobytu prehrali splitskí futbalisti so žilinskými. Slovenské spravodajstvo bolo plné správ o ničení slovenských aút. Parkovali sme v centre Splitu.

Plážové masáže

2 dni pred koncom som dostal nápad na plážové masáže. Peťo ma vysmial. Vyrobil som si tabuľku z kartónu s nápisom MASSAGE – 15kn. Prebehol som sa s ňou po pláži a po 2 hodinách a 7 masážach som sa s bolavým chrbtom, 150 kunami vo vačku a s objednávkou na ďalší deň spokojne pobral domov za Peťom.

Hrací automat

Čudujsasvete, za naše vystúpenia nám ľudia hádzali peniaze. V zbernom lavóri sa najčastejšie ocitali mince a tak sme ich po pár dňoch nemali ako skladovať. Nápad prišiel po pohľade na bordel na zemi. Ponožky. Posledný deň sme s ponožkami vbehli do banky.Tety obrovskú radosť. Nemali totiž počítačku.

Zadarská muzika

Zadarské promenáda je známa svojim morským organom a Pozdravom slnka. Zo začiatku sa nám zdali obe tieto veci úžasné a hypnotizujúce. Postupne sa tento pocit menil. Ku koncu sme si mysleli, že sa z tých zvukov zbláznime.

Posledná hostina

V deň odjazdu sme spravili luxusný nákup v miestnom supermarkete. Každý si kúpil to, načo mal chuť bez ohľadu nato, koľko to stojí. Piknik na streche auta upútal niekoľko nakupujúcich. Nažrali sme sa štýlovo a ako sa patrí – „jak sviňe“.

Penový kúpeľ

Na 2 dni sme navštívili Peťove kamarátky s rodinami dovolenkujúce neďaleko. Za ten čas sme zažili perfektnú morskú búrku, spánok a lá húsenice v konzerve a na záver sme boli na miestnej penovej párty. Ešte nikdy som nemal tak čisté uši, nos a červené oči. Po zistení, že jedna z rodín má ferrari a vrtulník si Peťo chcel zobrať za ženu ich 8 ročnu dcéru.

Koniec.

Zrejme budem pridávať tieto práce aj sem na blog, pokiaľ sa mi budú zdať hodné zverejnenia. Ak sa vám niečo nepáčilo, alebo páčilo, kludne napíšte do komentárov :-)

Vo chvíľach, keď ste zúfalí, nechce sa vám nič robiť, alebo jednoducho je uhorkové kreatívne obdobie, je užitočné poobzerať sa po nejakej inšpirácii. Veľmi funkčnými sa mi osvedčujú videá či jednoduché obrázky nesúce hocakú zaujímavú myšlienku. Spravidla sú tieto videá a obrázky veľmi pekne graficky spracované, čím vyvolávajú aj druhotnú inšpiráciu, rovnakú tej, keď si pozerá designer diela ostatných designerov. Najlepšie je, ak samotná myšlienka vo vás vzbudí nadšenie a nakopne motor, a vy začnete rozmýšľať. Konieckoncov, tieto videá a obrázky splnia svoju úlohu, aj keď vyvolajú len chvíľkové nadšenie bez ďalšieho pokračovania, veď život sa predsa skladá z drobných častí..

Tu je zopár, ktoré mi pomohli prežiť skúškové s lepšou náladou..
Sú veci, ktoré keď vidíte alebo počujete, poviete si, že to je jasné, na to by som prišiel aj sám. Ale treba sa nad tým zamyslieť a prísť nato, kdežto, keď sa niekto zamyslí za vás a tieto pravdivé myšlienky zhrnie v jeden celok dáva to úplne iny rozmer.

Dobrú náladu a ružovejší filter na okuliare dokáže dodať aj hudba. Každý ma vlastný štýl, a tým pádom to čo jednému zdvihne náladu, môže druhého uspať. Toto je môj výber 2 trekov, ktoré vyplavili tsunami endorfínov..

White Town, je jeden týpek z Indie, ktorý ale už dlhé roky žije v UK a jeho „kapela“ sa stala známa vďaka hitu Your woman. Toto je v podaní nejakých napodobovateľov, a namiesto originálneho songu som sem dal toto kôli tomu, že live verzie sú oveľa energickejšie ako štúdiové nahrávky..

Druhý trek je remix Run DMC s témovou pesničkou z IT crowd. Nie, že by som bol nejaký extra fanúšik IT crowdu, ale zvučka má chytľavú melódiu a v tomto remixe znie môjmu uchu lahodne. Fanúšikom sa určite páčiť bude :-)

Posledné video bolo jedno z tých, po ktorých som mal zajačie úmysly, čo sa týka školy. Škola môže byť pre niektorých ľudí zbytočnou, naopak pre niekoho nevyhnutnou záležitosťou. Ale o tom niekedy inokedy.. V každom prípade, tri príbehy ktoré Steve Jobs spomína vo svojom prejave na Stanford college majú viac než niečo do seba.. Posúďte sami a prípadne vyjadrite váš názor do komentárov

Zároveň sa týmto článkom vraciam do pravidelnejšieho prispievania spred skúškového obdobia. Na záver by som rád dodal, že súhlasím s Alianom, ktorý vo svojom článku o slovenských blogoch napísal o biednej situácii, ale v žiadnom prípade sa nechcem zaradiť medzi tých blogerov, ktorí zanedbávajú svoje normálne blogy používaním mikroblogov.

Okrem toho, že som už pár mesiacov v kine nebol, bola táto moja návšteva kina moje “poprvé” čo sa týka 3D filmov. Ľudia sa zhromaždia pred dverami do sály, tesne pred začiatkom príde dvojica zamestnancov s vozíkom a za vstupenku vám požičajú 3D kukuláre. V nich vidíte úplne normálne, až nato, že vyzeráte ako niečo medzi retro hippies a startrek posádkou. Až keď začali reklamy, začalo to fungovať. Bol som z toho až tak v p…rdeli, že som po skončení upútaviek musel chvíľu rozmýšlať, na aký film som vlastne prišiel..

Začiatok filmu som vnímal hlavne ten tretí rozmer, čo dodávali okuliare, ozaj je to sranda. No po chvíli ma to už tak nebavilo a prešiel som teda na pozeranie deja. Zo začiatku to vyzeralo dosť neurčito, najprv som bol v Startreku, potom zase v Hviezdnej pechote. Až keď sa hlavná postava “prevtelila” do modrého Navia, začal to byť ten pravý štavnatý zážitok. Lepšie som sa vtlačil do sedačky a začal som si užívať čo všetko dokážu Naviovia. Pri pozeraní na všetky tie veci, čo naviovia dokážu oproti ľudom, som sa cítil ako pri X-menoch, a hovoril som si, že by bola paráda napojiť sa na hociktoré zviera alebo strom a tým ho ovládať. Čo by mi asi trošku vadilo, by boli dlhé vlasy, a naopak, nebolo by zlé, keby ženy chodili odhalené tak ako navijky..teda aspoň v lete :-) Čo by bola trošku škoda, že na zemi nemáme takého veľkého vtáka, ktorý by okrem seba udržal aj niekoho iného, takže tie USB vlasy by mi boli na 2 veci so súčasným vtáctvom. Zalietať si na niečom, čo okrem tráviacich plynov a smradu z papule neznečisťuje ovzdušie by bolo super, a navyše bolo by to zadarmo. Popri rozjímaní nad všetkými tými navijskými schopnosťami ma jeden objekt zobrazený 3D okuliarmi tak zaujal, že som po ňom normálne siahol rukou, takže, ak váhate medzi 3D a netridé, určite vyberte 3D, rozdiel je ozaj veľký.

Čo sa týka dabingu, názory verejnosti sú také, že slovenský dabing na Avatara je jeden z najlepších. Asi sa im to musí uznať, ale nevidel som film v anglickej verzii, takže objektívne to posúdiť neviem. Takisto tam moc nenadávajú, takže žiadne trápne zmenšeniny slovíčiek ako fuck alebo motherfucker sa nekonali. Okolité zvuky, výbuchy, kroky, vietor či podobné veci boli zvládnuté podľa môjho názoru perfektne. Dojem kazil iba istý debil sediaci vedľa mna, ktorý celý film chrúmal pukance. Keď ich konečne dojedol a ja som sa už tešil, debil sa zdvihol a naspať sa vrátil s čerstvou dávkou ďalších…

Po pár skutočnostiach, ktoré sa z úvodnej tretiny filmu dozviete, sa dá nastávajúci dej úplne očakávať. Je to umocnené tým, že James Cameron režíroval doteraz filmy ako Terminátor či Votrelci, takže bolo jasné, že pár ľudí pozabíjajú, ale nakoniec aj tak vyhrá dobro. Samozrejmosti ako lovestory, šokujúce odhalenie skutočnej identity Džejka Saliho a jeho veľkolepý návrat, alebo záchrana života na poslednú chvíľu sú takpovediac cliché amerických filmov, ale česť výnimkám, ktorých určite nieje málo. Tento očakávateľný dej mi trošku kazil zážitok druhej polovice, ale Avatar to vyvažoval super efektami a emocionálnymi scénami, pri ktorých mi miestami bolo normálne do plaču a to som prosímpekne chalan! S mužským pohlavím prichádza aj záujem o deštrukčné a vojnové scénky, ktorých bolo v poslednej bitke celkom akurát, takže z tohto hľadiska som si tiež prišiel na svoje.

Pri úplnom konci, keď tá modrá krásavica zachraňuje napoly mŕtveho Jakea, som mal už 100 chutí vypúť telku, no škoda, že som bol v kine. Lebo to bolo zase niečo pre ženy, sladký happyend a pusa na záver. Taktiež ma ku koncu dosť boleli oči z tých okulárov, a celé telo bolo akési dokrčené. Ono to ale bolo aj opodstatnené, šak po vyjdení zo sály som odhalil šokujúcu skutočnosť, že je pol dvanástej, a po krátkom zamyslení som vypočítal, že film mal skoro 3 hodiny!

A tak som sa so zmiešanými pocitmi úžasnej prvej polky, nieažtakúžasnej druhej polky a totálne romantickým koncom pobral na nočák domov…

Fixie

Fixie boli v podstate prvé bajky s reťazou. Voľakedy sa teda na takýchto bicykloch bicykloval každý. Ľudia však boli leniví šlapať do kopca (vlastne ešte aj stále sú) na ťažkom prevode a tak vymysleli prevody, no a keďže prevody znamenali rôzne veľkosti koliečok, reťaz sa musela nejako napínať, tak prišli aj napináky. No a spojením týchto dvoch vynálezov sme tu zrazu mali prehadzovačku a zároveň masový odchod ľudí zo sedaniek fixie.

Zadná stavba fixie s pevným nábojom a horizontálnou pätkou

Dráhoví cyklisti

Medzi ďaľšie odrody cyklistiky využívajúce pevné náboje patrí cyklobal, bikepolo a cyklistická krasojazda. Pri všetkých troch je dôležitým prvkom citlivé a okamžite reagujúce ovládanie smeru a rýchlosti jazdy, čo presne spĺňa fixie. Keď sa rozhodnem, že idem dozadu, proste točím pedálmi dozadu. V súčasnosti sa však do popredia dostávajú fixie v inom zmysle..

Typický americký fixie rider

Fixie je vo svojej podstate veľmi jednoduchý bike. Tým, že nemá brzdy, nemusia sa centrovať kolesá, teda aspoň nie tak často. Tým že nemá prehadzovačku ani náboj s voľnobežkou, odpadáva možnosť poškodenia týchto vecí a následný servis. Taktiež je odolný.. Má síce tenké trubky, ale zato z ocele. A k tomu všetkému, je strašne stýlový. Je to oldschool bike, a v dnešnej dobe veľa ľudí vyhľadáva klasické veci, ako napríklad fotenie na analógové foťáky, či iné retro veci. No a do tejto kategórie presne zapadá aj fixie.

Keď sa na to pozrieme geograficky, „globalizácia“ týchto retro bajkov začala v Amerike. Ľudia mali doma staré cestné bicykle, tak vymysleli, že je štýl jazdiť do roboty na bajku, no a aby to nebolo len obyčajné ekologické bicyklovanie, pridali tomu štýlovosť, že ho napríklad prefarbili, dali si namiesto baranov normálne rajdy s farebnými gripmi, farebné ráfiky či reťaz, pod sedanku kožené vrecko a na pedále košíky. A aby im túto krásavicu neukradli, kúpili si takýto zámok. Ostatní si to všimli, a uznali, že to je výborný nápad a nová vlna štýlu bola na svete. Treba spomenút ešte jednu skupinu, vo veľkom využívajúcu fixie. Sú nimi bike messengers, po slovensky poslíčkovia, čo majú na chrbte ruksačik, najčastejšie s nejakými dokumentami, ktoré roznášajú po meste. Najrýchlejšia a najlacnejšia preprava po meste je predsa na bicykloch. Zamyslite sa nad tým a skúste ísť aspoň niekedy do roboty alebo do školy na bicykli ;-)

Bike messenger. Štýlové tetovanie je samozrejmosťou

K tomu všetkému prišli po čase ultra kreatívni ľudia, ktorí začali skúšať na týchto bicykloch triky. Škoda o tom písať, radšej si to pozrite na týchto videách..

Najprv jedno kľudné a ľahko strávitelné..

.. a potom tento blázon menom Chris Akrigg..

Vyzerá to veľmi jednoducho a hlavne elegantne. Naozaj ako balet. No všetko má aj svoje nevýhody a fixie nieje výnimkou. Prvou a najdôležitejšou je, že máte len jeden prevod a do kopca to tak nieje taká sranda ako na vašom horáku čo máte zavretý niekde v kočikárni. Druhou nevýhodou je, že absencia voľnobežky vám trošku ničí kolenné kĺby. To je spôsobované práve tým keď prestanete pedálovať, pedále sa chcú točiť ďalej a dostávate spôtnú vazbu do kolien, čo vytvára nápor na kĺby. Pokiaľ máte full styled fixie, teda bez bŕzd, nevýhodou môže byť aj to, že nedokážete zabrzdiť tak rýchlo ako s brzdami, aj keď ako vidíte vo videách, flekovať sa dá veľmi pekne :+)

Inak sa na tom jazdí veľmi pekne, kôli galúskovým kolesám, ale čo je hlavné – je to Štýl! Ak by ste sa chceli dostať k tomuto retro bajku môžete si ho samozrejme kúpiť v obchode, bohužial, na Slovensku asi ťažko, treba vycestovať do zahraničia. Istota je objednať to z e-shopu ktorý sa týmito vecami zaoberá(najčastejšie Amerika, Británia či škandinávske krajiny) , čo vás vyjde trošku draho, ale je to full service. Lacnejšou alternatívou je zbehnúť do Bundesrepublik Deutschland, poobzerať sa tam po cyklodróme a spýtať sa na vyradené dráhové bicykle. Tým, že sú vyradené, sú lacné, stačí len vymeniť pár komponentov a je to. Najlacnejšou možnosťou je pozhánať si komponenty z bazárov a poskladať si fixie sám. Tým si zabezpečíte aj špecifickosť a originalitu vášho kúsku. Návod ako nato je na tejto stránke alebo si môžete prečítať pekný fixie seriál.

No a na záver jedno štýlové videjko o týpkovi ktorý má vlastnú dielňu v Bostone a vyrába tam fixie vlastnoručne.

Tak čo, kto sa so mnou pôjde bicyklovať? :-)

Na začiatok niečo akčnejšie. Činnosť ktorú robia chalani vo videu sa volá winch wakeboarding, teda v preklade navijákové wakeboardovanie. Skrátka namiesto člna používajú naviják. Tu to praktizujú v nejakom mestskom kanáli v Dallase.

Preskočíme na inšpiráciu. V tomto videu je zobrazený kreatívny proces jednej firmy, ktorá sa rozhodla vyrobiť vianočné pozdravy. A vyzerá to tak, že majú dobrého grafika. No, vlastne, keď sa tak pozerám na ruky vo videu, majú asi grafičku ;-)

And now for something completely different. Krátky film, pozostávajúci z krátkych klipov. Scenár sa rozvetvuje na viacero verzií. Párik sa rozhodol ísť na výlet a video ukazuje ako to všelijako mohlo dopadnúť..

No a čerešnička na záver. Zrejme však bude zaujímať iba pánske osadenstvo. Veľmi kvalitne a detailne spracované tanečky počas prestávok medzi beach volleybalovími setmi… Oprite sa do kresiel a relaxujte :=)

Nakoniec som zavrhol aj nápad s náhodnými slovami, lebo som si vybral blbé slová, ktoré sa jednak ťažko hladali a druhak k sebe moc dobre nepasovali. Veď možno niekedy inokedy. Tak som sa na chvíľu zadíval na základ a za chvíľu sa nápady hrnuli spontánne. No a takto to dopadlo…

Karol má štýl

So svojou kolážovou prvotinou som spokojný a ak by to náhodou čítal aj sám veľký Karel, po slovensky Karol, tak nech sa neuráža, je to predsa umenie :-)

Danny má 23 rokov a žije v Edinburgu, v Škótsku. Už 12 rokov jazdí na bicykli a zbožňuje koláče. Samozrejme, ak by robil tie veci vo videu na obyčajnom horáku, najskôr by dolámal buď ten horák alebo sám seba, pri ideálnom prípade by sa stali obidve veci naraz. Danny sa po skončení strednej školy zamestnal ako mechanik v bicyklovom obchode(ktorému teraz robí dobrú reklami), a tak mal k svojmu koníčku veľmi blízko. Čo bolo ešte lepšie, mal jednoduchý prístup k lacným náhradným dielom na jeho duralového tátoša(bicykel), ktoré ničil ako na bežiacom páse. Ono, aby ste rozumeli, Danny sa venuje zaujímavej odnoži cyklistiky, ktorá sa volá Biketrial, skrátene trial. Pri triale sa vyskakujú/preskakujú/zoskakujú rôzne prekážky, no a samozrejme nie všetko vychádza na prvý krát, takže povedzme, že keď pri výskoku do boku urve  zadnú prehadzovačku o múrik, je to pre trialistov bežná záležitosť. O seknutých dušiach ani nehovoriac.

Do povedomia širokej internetovej verejnosti sa dostal vďaka jednému nevinnému videu(môžete vidieť nižšie). Nevinnému preto, lebo ako Danny sám povedal, vôbec nečakal takýto rozmach na internete. Podobných videí je totiž na internete fakt plno, stačí do vášho obľúbeného vyhľadávača napísať biketrial, streettrial, bmx alebo jednoducho bike a k tým zaujímavým videám sa dopracujete. Prečo sa teda práve toto video stalo tak obľúbeným a diskutovaným? Veď aj v iných videách jazdia chalani tak ako Danny, vo veľa z nich dávajú zaujímavejšie triky ako on a skáču vyššie a ďalej. Odpoveď na otázku sa nachádza v Dannyho štýle jazdenia. Pri svojom jazdení spája prvky biketrialu, streetu, flatu a bmx. Dokonalé prelínanie týchto štýlov a tým pádom aj nové triky, nebezpečné výšky v ktorých tieto triky praktizuje a v neposlednom rade aj spracovanie videa . To sú pravdepodobne pričiny, prečo sa Dannyho video stalo videom týždna na youtube.

Inspired Bicycles – Danny MacAskill April 2009

Spomínané video sa napriek svojej dĺžke – len 5:37, točilo až 6 mesiacov. Dôvodom bolo upršané počasie v UK. Danny si dokonca bral extra hodinové voľná z roboty, akonáhle sa mraky rozostúpili a vyšlo slnko. Neprešiel ani týždeň, a vďaka neuveriteľnej pozeranosti videa dostával Danny cez 100 ponúk denne na interview a sponzoring, dokonca dostal ponuku od Kórejského cirkusu. Odvtedy účinkoval Danny v 2 reklamách, ktoré musíte tiež vidieť..

Napríklad na nemenovanú značku auta

Na pracovnú agentúru s heslom Love your job

Mesiac pred uverejnením prvého videa dal Danny v robote výpoveď, aby sa svojmu hobby mohol venovať na plný úväzok. Namiesto centrovania kolies sa stal členom bikerskej bandy z názvon The Clan, ktorej hlavnou náplňou je robiť exhibície a udivovať ľudí. Podľa jeho slov je to perfektná partia, s ktorou majú vždy kopec srandy.  Okrem zviditeľnenia Clanu a Dannyho samého, mu video prinieslo veľa sponzorov, no on ostal stále verný značke svojho bicykla Inspired, ktorá ho sponzorovala aj pred zverejnením videa. Samozrejme, má aj ikscéčkový, zjazdový full a normálny 26 palcový trialový bike, na ktorých si užíva iný druh radosti z jazdenia.

Ak si pozriete interview s Dannym, zistíte, že je to veľmi skromné chľapča, ktoré sa navyše stále usmieva a má dobrú náladu. Ako sám hovorí, jazdí pre radosť a nikdy by ho nenapadlo, že by si bicyklom mohol zarábať na živobytie. Tento úspech bol preňho obrovským prekvapením a samozrejme veľkou motiváciou do ďalšieho jazdenia a vymýšľania nových trikov. Zriadil si aj osobnú stránku, kde chce poďakovať ľudom, ktorí mu pomohli a reagovať na množstvo komentárov a mailov, ktoré obdržal.

Jeho plány do budúcna sú Jazdiť, cestovať a mať z toho radosť. Jáááj, chlapec má aký dobrý život, nemyslíte? Len mu to všetci pekne prajme, veď sa pozrite aký je to veselý chalan..

Danny Macaskill

Múdri ľudia si tento problém uvedomili a vydumali zlepšovák, ktorý im ušetril mnoho mnoho času. A nielen im. Vymysleli formát RSS = Rich Site Summary, čo vo voľnom preklade znamená “súhrn stránky” , kde stránkou samozrejme myslíme webstránku. A teraz príklad ako to funguje.

Gusto vedie usporiadaný život, má manželku, 3 deti a akvárium s rybičkami, medzi ktorými nechýba ani prísavník. Každý deň okrem nedele chodí na 8 hodinu do roboty. Gusto pracuje vo firme, ktorá žije zo svojej webstránky. Každý zamestnanec si vyberie zaujímavé zariadenie, naštuduje si o ňom potrebné matetriály, odfotografuje a napíše ako zariadenie funguje. Gusto je jeden z nich. Medzi jeho úspešné články sa zaradili Mechanizmus deodorantu a prečo s ním treba pred použitím zahrkať, Outdoorové oblečenie verzus pot, dážď a teplo, a najúspešnejší Návšteva továrne na výrobu bublinkového igelitu. Ľudia si webstránku Gustovej firmy obľúbili a s potešením si čítajú nové články.

Gustova firma ide s dobou, a tak spravila krok k zjednodušeniu navštevovania ich stránky a to tak, že zaviedla RSS kanál. Gusto len píše články a do internetu sa moc nevyzná, tak si pod pojmom RSS kanál predstavuje Knihu, do ktorej pribúdajú nové kapitoly. Kapitoly sú vlastne články od zamestnancov Gustovej firmy. Vždy keď niekto napíše nový článok, do knihy pribudne nová kapitola.

Maroško študuje informatiku na MatFyze a už od strednej školy ho zaujímajú všetky mechanické a elektronické veci. Má dlhé kučeravé vlasy zopnuté jednou gumičkou, z ľavého vrecka mu visí reťaz a počúva metal. Popri škole pracuje Maroško ako sieťový administrátor vo viacerých firmách, preto musí byť mobilný, a tak behá všade s notebookom a v koženom puzdre na vybíjanom opasku má najnovšie BlackBerry. Ako väčšina mladých ľudí, aj on má nedostatok času a každá ušetrená minúta mu pomôže. Maroško má nehorázne veľa obľúbených stránok o Linuxe, počítačoch, programovaní a nedávno objavil aj webstránku Gustovej firmy. Maroško bol z toho celý nadšený, lebo stránku ako táto hľadal už dlho a navyše bola po slovensky, graficky bola veľmi pekne spracovaná a ku každému článku bolo množstvo detailných fotiek. Hneď si ju teda pridal do svojej RSS čítačky. Vždy keď si do nej pridal nejakú novú webstránku v hlave sa mu premietlo ako to celé funguje, lebo mal o tom referát na strednej škole. RSS čítačka je vlastne program, ktorý sa raz za čas(väčšinou za hodinu) pozrie do Knihy(tak si predstavuje Gusto RSS kanál), či nepribudla nejaká nová kapitola, a ak áno stiahne ju. Maroško to vo svojom referáte na strednej škole prirovnával k e-mailu. RSS čítačka v podstate aj vyzerá ako e-mail. Ak pribudol niekde nový článok, RSS čítačka vám to oznámi a zároveň ho aj stiahne, a vy si ho môžete prečítať bez toho aby ste museli navštíviť danú stránku.

Maroškovi tak RSS čítačka šetrí veľa času, lebo všetky novopridané články z jeho obľúbených stránok si prečíta zároveň s prezeraním e-mailov bez toho, aby strácal čas klikaním na záložky. A tak ako Maroško, aj plno ďalších ľudí má vo svojich RSS čítačkách svoje obľúbené stránky, čím šetria svoj drahocenný čas.

Koniec príkladu

Tu je pár odkazov na RSS čítačky.

• FeedDemon
• GreatNews
• RSS Bandit
• Google Reader
• do Firexofu si môžete pridať addony Feedly a Wizz
• do Opery nemusíte pridávať nič, Opera má zabudovanú RSS čítačku, ktorú používam aj ja

No a teraz  v nadpise spomínané 3 RSS zdroje, ktoré stojí zato sledovať.

Learn something every day

Ako z názvu vyplýva, stránka chce každý deň naučiť svojich návštevníkov niečo nové. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že tam pribúdajú veľmi zaujímavé veci. Navyše, tieto “rozumy” sú podávané vo forme farebných lístočkov s nakresleným posolstvom. Veď oprobujte sami, tu je odkaz http://cargocollective.com/learnsomethingeveryday a 2 príklady.

Najdlhší zaznamenaný prd trval 2 minúty a 42 sekúnd

Thomas Edison, vynálezca žiarovky, sa bál tmy

English Russia

To, že sa v Rusku dejú pozoruhodné, podivné a ústaotvárajúce veci dosvedčuje aj táto stránka.  Viac menej každý článok vás donúti zakývať hlavou, lebo obsah článkov je dychvyrážajúci. Dôležitý nieje ani tak text článku ako priložené fotky. Veď aha http://englishrussia.com a 2 fotky na ilustráciu.

KaviárBurger

Aj takéto skaliská majú v Rusku

Tototu.sk

Do tretice niečo slovenské. Tototu.sk je stránka zaoberajúca sa produktovými vychytávkami, a ich designom. Publikujú jednak užitočné vynálezy a druhak veci ktoré su strašne pekné a štýlové. Určite sa oplatí mať ich v RSS čítačke ak chcete mať prehľad o nových praktických vynálezoch z radov produktového designu. 2 príklady again.

Kuchynské náradie ktoré Vám nezaserie stôl

K stolu sa dá prychytiť skoro všetko

Tak kto ešte nemá RSS čítačku, šup šup, nejakú si zaobstarajte a ušetrite dnes tak drahocenný čas.

Dosť bolo rečí, opona sa dvíha..

It’s your ride

Vyznačuje sa samým štýlom. Je o dvoch ľudoch, chalanovi a babe,  o dvoch pohľadoch na život, o dvoch rozličných cestách na bicykloch. Obaja žijú v rovnakom meste, rušnom a plnom stresu a každý si robí vlastnú cestu ako nevnímať tieto nevýhody ale užívať si život. By the way, chlapík má strašne štýlové tetovanie, okuliare aj bicykel.

.

Out of time

Rusko. Kde inde sa dá nájsť toľko neobvyklých a podivných vecí ako v Rusku. Toto video je o chalanoch, ktorí vyzerajú, že nemajú v tom Rusku čo na práci a tak sa na detských preliezkach hrajú a hrajú, až dávajú také veci, že idú oči vypadnúť z dulíkov. Keď sa však vrátime do reality, sú to veľmi skúsení parkúristi, tráviaci veľa času na ich obľubenom mieste – na detskom ihrisku.

Freestyle ball

Tento Francúz to s loptičkou trošku vie. Video natáčané Red kamerou pri 120 snímkoch za sekundu obsahuje veľmi dobrú hudbu a veľa spomalených záberov, no a samozrejme mrte trikov s basketbalkou.

Last Minutes with Oden

Posledné. Pre ľudí, ktorím je pes kamarát, nie iba pes. Je to silné video, naozaj silné, myslím citovo. Dokonca aj ja som si poplakal. Po zhliadnutí odporúčam silno sa pritúliť k svojmu chlpatému miláčikovi, a ak takého nemáte tak aspoň k tomu plyšovému.

Tieto videá majú niečo spoločné. Teda aspoň pre mňa. Okrem perfektne zvládnutej kamery, strihu, obsahu a parádnej hudby, je spoločným znakom aj to,že po každom z nich som dostal veľkú chuť žiť, niečo urobiť, vytvoriť alebo zažiť. Preto ich propagujem aj ďalej, aby aj ostatní ľudia dostali túto dobrú energiu a chuť do života.