Piatková noc

Zobudil sa Maroš v noci, šuchot počuť z kuchyne,
načúva jak sloník Bimbo, či sa niečo nešuchne.
Tiché kroky naozaj, vyťahuje pálku,
spod periny pomaly, stúpa však na šálku.

Krváca na koberec, tiché kroky zmizli,
zlodej sa dal na útek, dupe ako grizly.
Maroš bolesť necíti, kvantá adrenalínu v krvi,
pustil sa on za zlodejom, požiarnym schodiskom strmým.

Z posledného poschodia, skáče strmhlav dolu,
na lupiča dopadá, váha masívneho stolu.
Maroš nieje margarín, zápasil on jeden čas,
mäsitý je zlodej tiež, nieje žiadny vlas.

Päsť na bradu, a lakeť do brucha,
kopačka do hlavy, kusanec do ucha.
Ľavý hák netrafil, dostáva do nosa,
odlieta dozadu, rovno do koša.

V bordeli pod sebou, objavil Maroš panvicu,
hlava mu treští, kávy by vypil kanvicu.
Z nohy sa krv valí, sklo stále vytŕča,
serie však na bolesť, vidí len lupiča.

Panvica v ruke a navreté žily,
naproti zlodej, dočerpáva sily.
Do tohto výpadu, Maroš vsádza all-in,
očami zaostril, panvica is comin’.

Odstredivá sila, nalomená rúčka,
varná plocha panvice, odlieta do kríčka.
S prekvapeným výrazom, padá ako kolky,
po slušnom údere, od vlastnej bejzbolky.

Zobudil sa Maroš, budík nechce prestať zvoniť,
zmysly sa pomaly, postupne začínajú budiť.
Hlavu cíti silno, ako buldozérom nabranú,
pozerá sa smerom dolu, nohu má dorezanú.

Pamäť cvaká kartičku, Maroš si spomína,
včera bol piatok a párty u Martina.
Pohľad na zem, nachádza príčinu,
črepiny z pohára, v mláke od ginu.